Samičky – sú zvyčajne vo farbách červenej a fialovej v mnohých odtieňoch s gaštanovo hnedými krídlami, čiernym zobákom a bledo žltou dúhovkou v dospelosti. Výnimku tvoria iba poddruhy Riedel a Cornelia, ktoré sú bez modrého a purpurového sfarbenia. Poddruhy solomonensis, macgillivrayi a polychloros majú prstenec modrého peria okolo očí. Poddruh vosmaeri je popisovaný ako rôzne purpurovo sfarbený,s veľkým množstvom žltej na chvoste, zatiaľ čo Westerman má tmavé dymove brucho a je menšia než ostatné samičky majúce modré alebo purpurové brucha. Poddruh biaki je podobný poddruhu polychloros až na jasne červené sfarbenie krku a náprsenky. Poddruh aruensis je tiež podobný poddruhu polychloros okrem modrého brucha a jasnejších červených chvostových pier. Ďalšia identifikácia sa vykonáva podľa veľkosti.
Samčekovia – sú zvyčajne zelený, s modrými ramenami a červenými hranami krídel, pod krídlami sú perá šedočierne a dúhovka v dospelosti je sýto oranžová. Horná polovica zobáka je žlto-oranžovo-červená v rôznej sýtosti v dolnej je čierna rovnako ako u samičky. Pri identifikácii sa riadime odtieňom zelenej farby a veľkosti papagája.
Zaujímavosťou je, že na rozdiel od mnohých iných veľkých papagájov, majú mazové žľazy, a preto neprodukujú žiadny prach na údržbu perie.
Najčastajšie podruhy
Eclectus roratus roratus (35 cm) – eklektus různobarvý modrokřídlý
Eclectus roratus vosmaeri (38 cm) – eklektus různobarvý molucký
Samička – váži od 430 do 540 gramov a je zavalitá. Svetlo brusnicová červená na hlave a náprsenke sa postupne rozvýja v levanduľovo fialovu, ktorá zdobí hruď aj břicho.Nemá modrý prstenec okolo oka. Chvostové perá sú zospodu svetlo červené a špičku chvosta tvorí jasný zlatožltý až 2 cm veľký pruh. Dúhovka je zlatistá až sýto zlatá.
Samček – svetlo citrusovo zelená odlišuje samčekov vosmaeri od ostatných poddruhov. Pod krídlami je perie červené ako u ďalších poddruhov, ale pokrýva väčšiu plochu. Je štíhlejší a dlhší než samička. Špička chvosta je svetlo citrónovo žltá. Dúhovka je vo farbe tmavého jantáru.
Eclectus roratus polychloros (37 cm) – eklektus různobarvý Guinejský
Samička- vyzerá štíhlejšie ako u iných poddruhov. Hlava, krk a hruď sú jasne červené a brucho je sýto modré – farebný prechod tvorí zreteľná línia. Má modrý prstenec okolo oka. Vrchná časť tela je tmavo gaštanová vrátane stehien. Chvostové perá sú vínovo červené, na špičke je jasne oranžovo ružový cca 1 cm veľký pruh. Dúhovka je krémovo biela.
Samček – lesná temná zeleň je jasnejšia na hlave a hrdle. Krídla zospodu prechádzajú od šedočiernej po kráľovskú modrú, pod nimi je perie červené ako u ďalších poddruhov. Ramená sú azúrovo modré. Váži 470-525 gramov, je zavalitý. Chvostové perá sú zospodu šedočierne a zvrchu zelené s tmavo modrým okrajom, špička chvosta je citrónovo žltá. Horná polovica zobáka je sýto oranžová, na špičke tmavo žltá. Dúhovka je červenooranžovej farby.
Eclectus roratus solomonensis (33-34cm) – eklektus různobarvý bismarck
Samička – najmej dostupný poddruh, je v odtieňoch červenej s modrým prstencom okolo oka a váži od 390 do 425 gramov. Ak má zložené krídla, tak špičky sú takmer v jednej línii so špičkou chvosta. Hlavu má guľatejšiu a vyzerá zavalitejšie ako iné poddruhy vďaka krátkemu krku a chvostu.Chvostové perá sú vínovo červená a na špičke je jasne oranžovo ružový cca 1 cm veľký pruh. Dúhovka je krémovo biela.
Samček – je kriedovo zelený so stavbou tela podobnou ako samička. Váži 325-425 gramov. Horná polovica zobáka je sýto oranžová so žltou špičkou. Dúhovka je červeno oranžová.
V mojom chove je Eclectus roratus macgillivray (40cm) – eklektus různobarvý austrálsky
Samička – najväčší poddruh vôbec, vyzerá ako poddruh polychloros, len je oveľa väčšii a má dlhší chvost.
Samček – vyzerá ako poddruh polychloros, je väčší ako samička, váži 450 – 610 ga má oveľa dlhší chvost ako poddruh polychloros s výraznejším a väčším žltým pruhom na konci chvosta. Dúhovka je červeno oranžová.
V divočine
Eklektus sa hojne vyskytuje vo svojom prirodzenom prostredí, ktoré tvoria tropické dažďové pralesy a monzúnové lesy severoaustralského Cape York polostrova, v Papue Novej Guinei, na Šalamúnových a Cookových, ale aj iných menších ostrovoch. Eklektusové hniezdia vysoko v hlbokých dutinách stromov dažďového pralesa. Eklektusové sú vynikajúce letci a väčšinu dňa trávia hľadaním potravy v korunách stromov subtropických a tropických lesov, kde dokonale splývajú s okolím. Samičky pri pohľade z krajiny vyzerajú vďaka svojim žiarivo červeným a nachovým farbám proti jasnej oblohe ako čierne a zelená samčekov zase splýva s farbami dažďového lesa. Ich prítomnosť preto väčšinou prezradí len ich melodické hovory. Najkrajší pohľad na ne sa naskytá, keď v obrovských kŕdľoch, v ktorých môže byť až niekoľko desiatok jedincov, prelietavajú nad korunami stromov do miesta nočného odpočinku. Cez deň, keď zháňajú potravu, sa ale zdržujú najčastejšie v malých skupinách. Čo sa týka odchovov pozorovatelia zaznamenali skupiny vtákov pozostávajúcich z dominantných párov a pomocníkov, čo sú potomkovia z predchádzajúcich rokov alebo nespárované dospelí vtáky, ktorí im pomáhajú vychovávať mláďatá. Chovný pár sa viac menej množia celý rok, čo platí aj pre odchovy v SR. Znášku tvoria 2-3 vajcia. Ako väčšina papagájov sú eklektusové různobarví výlučne bylinožravé, živia sa semenami, plody, kvety a listy. Rozpätie krídel majú do 70cm a dožívajú sa v zajatí až 50 rokov.Povaha
Eklektusové sú veľmi vhodní ako domáci maznáčikovia.
Majú vynikajúcu schopnosť hovoriť, ale samozrejme talent je individuálne. Závisí na jedinci, vzťahu s majiteľom, od času, ktorý sa nácviku reči venuje, zdravotnom stave a ďalších okolnostiach. Nielen, že slová či vety opakujú, ale chápu aj ich zmysel.
Eklektusi nepatria medzi bojazlivé papagáje, ba práve naopak. Sú veľmi inteligentné a stále pozorne sledujú svojho majiteľa a všetko čo robí. Strašne radi všetko skúmajú a zvyčajne sa vôbec nebojí.
Vzhľadom k tomu, že je samička u tohto druhu dominantnejšia, tak počas puberty môže byť agresívnejšia, spôsobujú to hormonálne zmeny a nie jej zlovolnost. So samčekom väčšinou nie sú žiadne väčšie problémy. K ochočeniu akéhokoľvek papagája je najlepšia spústa priamej pozornosti, spoločné hry, dobré zaobchádzanie a vzájomné ovplyvňovanie s novou „rodinou“ od mladosti.
Veľkorysé zaobchádzanie s potravou, ktoré je vlastné všetkým papagájom, vyplýva zo života v divočine, kde je ponuka potravy väčšinou premnožený. Eklektusové sa živí z 80% plody, tak môžeme dobre pozorovať „márnotratné plytvanie“. Vyberú si len určitú časť plodu, buď jadro alebo len dužinu a zvyšok nechajú bez povšimnutia ležať.
Vývoj
Všeobecne známe sú dve výrazná štádia vývoja. Prvá je v podstate štádium, kedy sa papagáj dozvie o hierarchii (3-5 mesiacov – keď sa dostane k svojmu novému majiteľovi). Môže robiť prudké výpady a únavy pri, ale to je normálne. Pre vlastníka je dôležité si udržať alfa pozíciu, fyzickú prevahu. To znamená, chcem ak ho napríklad naučiť nastupovať na ruku a on nemá záujem, musím ho k tomu prinútiť.
Druhé štádium je to, ktorému hovoríme puberta. U eklektusa začína medzi 9-18 mesiacom a končí zhruba v dvoch až troch rokoch, kedy dospeje. Počas tej doby sa papagáj snaží ventilovať náladu, ktorá súvisí s hormonálnymi zmenami.
Sú ľudia ktorí tvrdia, že sú ich papagáje neznášanliví, často sa cítia dotknutí, trhajú si perie, kričí apod, ale som presvedčený, že ak je dobre socializovaný a majiteľ mu venuje dostatok času – hovorí s ním, spieva mu, dotýka sa ho (hoci eklektusové nie sú príliš kontaktné ani medzi sebou) po celom tele tak na tieto problémy nedôjde.
